Do RecyVeci sme dostali silný email s prosbou mamky samoživiteľky o pomoc. S jej súhlasom si email preto tentokrát dovoľujeme zverejniť. Vynechali sme mená, podstata a pravdivosť ostáva nezmenená.
Ak by ste vedeli a chceli zabezpečiť aj iné potreby, ktoré veľmi potrebujú, ako napríklad drevo, vitamíny, potraviny, akokoľvek inak prispieť a podporiť túto rodinu, prosíme, ozvite sa nám. Spoločne to istotne vymyslíme.
,,Idem k Vám s veľkou prosbou o pomoc, som samoživiteľkou rodiny, bývame v malej dedinke na lazoch v rodinnom dome, kde už všetko dosluhuje alebo doslúžilo. Hlavne strecha domu je prehnitá a hrozí jej pád. Ide zima a bojím sa, že včas nemusíme vybehnúť von a môže sa stať nešťastie, na čo nechcem radšej ani pomyslieť. Mám 17 ročné dvojičky. Syna a ZŤP dcérku, ktorá je na úrovni asi trojročného dieťaťa telesne a mentálne postihnutá DMO. Má deformy a veľa vývojových chýb, je plienkovaná, menšieho vzrastu a celkom nesebestačná. Nevie sa sama najesť, napiť a ani umyť. Nevie rozprávať, je hlučná, vydáva zvuky, často ubližuje sebe aj svojmu okoliu. Stravu môže prijímať iba mixovanú, pretlačenú alebo mletú. Vyžaduje celodennú opateru a starostlivosť, preto sa nemôžem ani zamestnať a zarobiť si. Liečba dcérky, sústavne kupovanie aspoň základných potrieb, liekov a náklady spojené s cestovaním k lekárom, sú pritom veľmi nákladné. V poslednej dobe má aj problém so zubami. Nespolupracuje u zubára a musia ju preto zakaždým uspať. Tieto zákroky u zubára sú iba v malej časti hradené poisťovňou. Ostatné musím doplácať ja. Dominika chodí do školy, kde sú také deti ako ona. V rámci svojej diagnózy sa vzdeláva, napreduje maličkými krôčikmi, čo ma nesmierne teší. No mrzí ma veľmi, že dcérke nemôžem dopriať viac. Hlavne to, čo by jej zlému zdravotnému stavu pomohlo. Ako napríklad rehabilitácie, výživové doplnky, probiotiká ,vitamíny, pomôcky, zvukové hračky, lieky, terapie, liečby, oblečenie ortopedická obuv a iné pomôcky. Syn sa učí za murára. Škola ho baví, no často vynecháva hodiny. Ale nie preto, že nechce chodiť do školy, ale len preto, že nemáme na poplatky za školné. Nemôžem mu poskytnúť vreckové na celodennú stravu, ani zaplatiť za internát. Nabitie dvoch dopravných kariet, aby mohol cestovať do školy a späť. Veľmi by som si priala, aby sa syn vzdelával a doštudoval. Vyučil sa remeslu, aby sa vedel o seba postarať a neskôr aj o svoju rodinu. Syn mi je veľkou oporou, pomáha mi aj s chorou dcérkou. Moje deti nadovšetko milujem a chcela by som pre nich to najlepšie. Dopriať im to, čo by im pomohlo napredovať. Moja chorá dcérka Dominika ma naučila veľa, zamýšľať sa nad vecami, to čo bolo dôležité pre mňa v minulosti a teraz už nie je. Naučila ma nebrať všetko ako samozrejmosť a naučila ma byť, myslím si, lepším človekom. Ďakujem jej za to, že mi dovolila nazrieť do jej sveta a spoznávať ho. Neprajem nikomu zažívať takýto pocit beznádeje a zúfalstva, strach o deti, strach že vás prehnitá strecha zavalí aj s deťmi. Beznádej, čo zaplatiť tento mesiac….čo počká, či kúpiť lieky …alebo syn bude chodiť do školy…,ale keď pôjde budeme hladovať…. Blíži sa zima, nemáme palivové drevo …,veď s deťmi zamrzneme …Ako kúriť? Keď sa nebude kúriť, budeme mať pleseň po stenách, deti opäť budú choré, budú dýchať pleseň a vlhko … Sama mám zdravotné problémy, som operovaná na srdce , cukrovku, moja zlá finančná situácia ma núti písať vám so slzami v očiach a aj so zahanbením, a poprosiť vás veľmi pekne o finančnú pomoc, na riešenie tejto našej zlej situácie, ktorá je každým dňom horšia a horšia. Verím, že pochopíte moju ťaživú situáciu a bezmocnosť, ako aj v to, že pochopíte moje dôvody, prečo som vás oslovila a požiadala o pomoc, ktorú veľmi potrebujeme. Za Vašu akúkoľvek pomoc a ochotu pomôcť nám, úprimne zo srdca ďakujem.“